Zápasenie

Zápasenie patrí medzi najstaršie formy boja v dejinách ľudstva. Ide o skupinu bojových umení a športových disciplín, ktorých cieľom je získať kontrolu nad súperom pomocou chvatov, hodov, strhov, podmetov, páčenia tela alebo pinovania protivníka na zem. Na rozdiel od úderových bojových umení sa pri zápasení zvyčajne nepoužívajú údery päsťami ani kopy. Základom je fyzický kontakt, rovnováha, sila, technika a práca s ťažiskom tela.

Presný vznik zápasenia nie je známy, pretože ide o prirodzenú formu boja, ktorá existovala dávno pred vznikom písaných dejín. Archeologické nálezy dokazujú, že rôzne formy zápasenia existovali už v praveku. Maľby a reliéfy zobrazujúce zápasníkov boli objavené napríklad v Mezopotámii, Egypte či starovekej Perzii. Jedny z najstarších dôkazov pochádzajú zo starovekého Egypta približne z roku 2300 pred n. l. V hrobkách v Beni Hasan sa našli maľby zobrazujúce stovky zápasníckych techník. Tieto techniky zahŕňali hody, podmety aj kontrolu súpera na zemi.

Veľký význam malo zápasenie v starovekom Grécku. Gréci považovali zápasenie za jednu zo základných disciplín telesnej prípravy. Zápasenie bolo zaradené už na prvých antických olympijských hrách v roku 708 pred n. l. Grécke zápasenie sa nazývalo „palé“. Súčasťou olympijských hier bol aj pankration, ktorý kombinoval zápasenie s údermi a patrí medzi predchodcov moderných zmiešaných bojových umení (MMA). V starovekom Ríme sa grécke techniky ďalej vyvíjali a vznikol Grécko-rímsky štýl, ktorý sa neskôr stal základom moderného olympijského zápasenia. Počas stredoveku existovali rôzne regionálne štýly zápasenia po celej Európe, Ázii aj Afrike. Mnohé z nich sa zachovali dodnes ako tradičné ľudové športy.

Moderné športové zápasenie sa začalo formovať v 19. storočí. Významnú úlohu zohralo Francúzsko, kde sa vyvinuli pravidlá moderného grécko-rímskeho štýlu. Voľný štýl (freestyle wrestling) sa neskôr rozvinul najmä v Spojených štátoch a Veľkej Británii. Dnes patrí Zápasenie medzi olympijské športy a zároveň tvorí základ mnohých moderných bojových systémov vrátane MMA, Juda, Samba či Brazílskeho jiu-jitsu.

Charakteristické znaky zápasenia

Aj keď existuje veľké množstvo štýlov zápasenia, väčšina má niekoľko spoločných znakov:

• boj prebieha prevažne v klinči alebo pri priamom kontakte,
  
• cieľom je dostať súpera na zem alebo ho kontrolovať,
  
• nepoužívajú sa údery ani kopy,
  
• veľký dôraz sa kladie na rovnováhu a prácu s ťažiskom,
  
• dôležitá je fyzická sila, výbušnosť a technika,
  
• používajú sa hody, podmety, strhy a pinovanie.

Niektoré štýly povoľujú aj techniky na zemi, iné sa zameriavajú hlavne na hody alebo vytlačenie súpera z priestoru.

Olympijské štýly zápasenia

Dnes existujú dva hlavné olympijské štýly:

Grécko-rímske zápasenie - v tomto štýle je zakázané útočiť na nohy súpera alebo používať vlastné nohy na útok. Techniky sa vykonávajú hlavne hornou časťou tela.
Voľný štýl (freestyle wrestling) - povoľuje útoky na nohy aj obranu nohami. Ide o dynamickejší štýl s väčším množstvom strhov.

Profesionálny wrestling

Osobitnou kapitolou je americký profesionálny wrestling, známy napríklad z organizácií WWE alebo AEW, ktorý sa od športového zápasenia výrazne líši. Ide hlavne o športovú zábavu (sports entertainment), kde sú zápasy choreograficky pripravené. Napriek tomu profesionálni wrestleri často využívajú reálne zápasnícke techniky a mnohí majú skúsenosti s amatérskym zápasením.

Najznámejšie štýly zápasenia