Karate

Karate je asi najznámejším bojovým umením. Slovo "Karate-do" v preklade znamená "cesta prázdnej ruky", čiže spôsob boja bez zbrane. Techniky Karate sú koncentrátom mnohých generácií bojovníkov, ktorí si tieto techniky vyskúšali v boji a boli tisickrát upravované a zdokonaľované až do výslednej podoby, ktorá predstavuje optimálnu variantu k dosiahnutiu cieľa. Bojová technika v Karate je kombináciou postoja, presunu v postoji, samotných bojových techník (krytov, úderov, kopov) a všetkých ostatných detailov (dýchanie, psychický stav, ovládanie mysle, koncentrácia...). Technika je výsledkom pohybu celého tela. Existuje viac teórii o vzniku Karate, tá najznámejšia siaha až do Indie.

India

Všetke ázijské bojové umenia sú úzko spojené s východnou filozofiou, hlavne s budhizmom. Budhizmus vznikol v Indii a postupne sa rozšíril v celej Ázii a neskôr i do západného sveta. India bola v tom čase rozdelená na kasty. Medzi povinnosti členov vyššej kasty patrilo aj štúdium bojových umení a filozofie. A tak sa stalo, že budhistický mních Bodhidharma, ktorý bol tretím synom kráľa Sugandhu sa učil indickému boju bez zbrane Varjamushti a zároveň aj budhizmu.

Čína

Niekedy okolo roku 520 n.l. prišiel Bodhidharma do Číny, a tam v kláštore Shaolin začal vyučovať svoje ponímanie budhizmu. Aby jeho žiaci lepšie zvládali náročné meditačné techniky, vytvoril pre nich program cvičení pre zvyšovanie fyzickej kondície založený na vyššie spomínanom boji holými rukami. Tieto cvičenia však neboli založené za účelom výcviku mníchov ako bojovníkov, ale k tomu, aby si žiaci uvedomili funkčnosť jednotlivých častí tela a tým si vytvorili základ pre zvládnutie jednotlivých meditačných techník. Krátko po Bodhidharmovej smrti však v Číne nastali nepokoje a vypukla vojna, ktorá sa nevyhla ani kláštoru Shaolin. Preto boli mnísi nútení použiť svoje bojové vedomosti a zručnosti na obranu kláštora. Kláštor bol úspešne ubránený a postupom času svoje bojové umenie ďalej rozvíjal.

Okinawa

Na japonskom ostrove Okinawa vznikol tiež osobitný druh bojového umenia holými rukami. Tamojší vládca zakázal obyčajnému ľudu používať akékoľvek zbrane. No vzhľadom k častým útokom banditov boli obyvatelia Okinawy nútení vymyslieť techniku obrany holými rukami, prípadne bežnými dennými pomôckami. Tuto techniku nazvali Te (ruka), neskôr Okinawa-te. Vďaka obchodnému spojeniu s Čínou sa táto technika spojila s čínskymi bojovými štýlmi a tak vznikali rôzne nové samostatné štýly. V mestách Shuri, Naha a Tomari sa vyvinuli tri štýly boja Shuri-te, Naha-te a Tomari-te. Z tých sa potom vyvinuli dva smery: Shorei Ryu (pôvodne Naha-te) a Shorin Ryu (Shuri-te + Tomari-te). Postupom času sa tieto školy ďalej delili a kombinovali a tak vzniklo veľké množstvo škôl, z ktorých najznámejšia je asi Shotokan Ryu.

Japonsko

Toto bojové umenie sa vďaka svojmu čínskemu pôvodu najskôr nazývalo "čínska ruka". To bol aj pôvodný význam znakov, ktorými sa v japonsku vtedy Karate označovalo. Moderný majster tohoto umenia Gichin Funakoshi (1868-1957) zmenil znaky tak, že doslova znamenali "prázdna ruka". V zenbudhistickej filozofii maju tieto znaky význam "stať sa prázdnym". Pre majstra Funakoshiho bolo Karate nielen bojovým umením ale aj prostriedkom tvorby charakteru. Podľa jeho slov musel žiak dokázať vyprázdniť zo svojej mysle sebectvo a skazenosť pri usilí vhodne reagovať na čokoľvek, s čím sa stretne. Karate bolo japonskej verejnosti prvykrát predvedené v roku 1922, keď bol majster Funakoshi, ktorý bol vtedy profesorom na okinawskej vysokej pedagogickej škole, požiadaný o vyučovanie a predvádzanie tradičných bojových umení. Diváci boli tak nadšení, že majstra Funakoshiho požiadali, aby ostal vyučovať v Tokiu. A tak namiesto návratu na Okinawu učil Karate na rôznych univerzitách až do roku 1936, kedy založil Shotokan. Japonská asociácia Karate (Japan Karate Association – JKA) bola založená v roku 1955 s Funakoshim ako hlavným inštruktorom. Ministerstvo školstva túto asociáciu uznalo až v roku 1958. V tom istom roku usporiadala JKA aj prvé celojaponské majstrovstvá v Karate, ktoré sa odvtedy stali každoročnou tradíciou a pomohli tak ustanoviť Karate ako šport. V súčastnej dobe sa Karate stalo v Japonsku súčasťou výcviku policajtov a armády. Taktiež sa vyučuje na rôznych školách ako súčasť telesnej výchovy a venujú sa mu nielen muži, ale čím ďalej tým viac aj ženy. Veľkú popularitu na celom svete si Karate získava aj ako športová disciplína.

Karate ako športová disciplína

Karate, tak ako každý šport prešlo a aj prechádza mnohými zmenami. Spolu s úsilím o jeho zaradenie do Olympijských hier sa vytvára množstvo inovácií v rozhodovaní, samotnom priebehu súťaže, či podmienkach súťažných vystúpení. Karate je pre divákov nesmierne zaujímavé spojením tradičného poňatia bojového ducha a modernej, dynamickej športovej disciplíny.

Karate ako športová disciplína môže zahŕňať tri rôzne formy súťaženia:

Kata je forma tieňového boja. Je to vopred určená choreografia boja s fiktívnymi protivníkmi útočiacimi na cvičiaceho z rozličných strán. Útočné a obranné techniky, kryty, kroky, kopy i údery sú v kata skĺbené do presného sledu s ustáleným rytmom i pôdorysom vykonávania. Vyhráva pretekár, ktorý získa viac hlasov od rozhodcov.

Kumite je názov pre športový zápas medzi dvoma súpermi podľa pravidiel, pričom útok ani technika nesmú spôsobiť zranenie súpera. Okrem rozvíjania techniky pohybov rozvíja zmysel pre správne odhadnutie okamihu pre akciu, reakciu a bojovú stratégiu. Úspešnosť jednotlivých vykonaných techník a ich bodové hodnotenie posudzujú rozhodcovia. Športový zápas kumite je v porovnaní s formou kata rozšírenejší a obľúbenejší nielen medzi pretekármi, ale aj medzi divákmi. Pre divákov je športový zápas príťažlivejší, pretože v ňom dochádza k priamemu boju. Zápas prebieha na presne vymedzenom území počas stanoveného času. Činnosť pretekárov je obmedzená pravidlami, kritériami pre rozhodnutie, zakázaným správaním a spôsobom udeľovania bodov a trestov.

Tameshiwari je u nás najmenej rozšírenou formou súťaže. Jedná sa o prerážanie drevených dosiek.

Základný úder v Karate - oi-tsuki

Páskovanie

Pás (obi) sa v dnešnej podobe začal objavovať v 14. až 15. storočí ako praktický doplnok samurajov. Nositeľ sa od neho nikdy neodlučoval. Pás bol vyrábaný presnými postupmi odrážajúcimi symboliku a skrytý význam. Napríklad pás vyrobený z obnosených šiat rodičov (symbol úcty) alebo šiat majstra (symbol prijatia odkazu) alebo vyčisteného menštruačného pásu žien (symbol vyčistenia pôvodne špinavej mysle). Symbolika odovzdávania (predávania) pásu (ako odovzdávanie mysle, odkazu) zanikla asi pred 200 rokmi v prospech označenia pokročilosti techniky a zásluh reprezentujúcich len vonkajšiu stránku praxe, ktorú žiak predvádza, a ktorú pri skúške preukazuje. V jednotlivých školách/štýloch Karate sa farby líšia. Jednotlivé farby majú hlbokú symboliku, ktorá vychádza z duchovnej podstaty viery. Pás sa viaže predpísaným spôsobom.

Najznámejšie štýly/školy Karate

Karate sa delí na 4 hlavné štýly:

• Goju Ryu
• Shotokan Ryu
• Shito Ryu
• Wado Ryu

Existujú však aj ďalšie štýly, ako sú napríklad:

• Shorin Ryu
• Uechi Ryu
• Kyokushin Kai
• Budokan

Zdroj: Wikipedia